Haf baf,

zasa som maród. Mám ja to ale smolu. Víkend v plnom prúde, sobotu sme sa fajn vyblbli s kamarátkou Bojkou, ale akosi som pri tom na niečo ostré stúpila a porezala som si zadnu labku. Ale ja som statočný bojovník, ani som nepípla, len doma keď som zakrvavila celú chodbu tak sme si to všimli. Je to taká rana medzi prstami, nestojí to ani za reč, nebolí ma to, pekne si to vylizujeme dúfam že sa to skoro zahojí, lebo takto nemožem vonku moc vymýšlať, dokonca mi dávajú keď ideme von takú smiešnu ponožku, akože aby sa mi tam nedostala nejaká špina. Smutné na tom je že som musela zrušiť nedeľnú prechádzku s Agusom, na ktorého som sa už veľmi tešila, lebo sme sa už dáááávno nevideli. Tak snáď nabudúce sa to už konečne podarí.

Inak nič extra nové, som zvedavá čo bude z toho paničkinho veľkého pupíka, stále viac mi rozprávajú niečo o tom že budem mať novú kamarátku, o ktorú sa budem musieť starať a tak. Tak dúfam že to zvládnem.

Buffy baf

Haf baf,

tak si to predstavte zostali sme doma sami dvaja, len ja a pániček. Panička sa kamsi v noci zo štvrtka na piatok vyparila. Ja už tuším že to bude niečo mimoriadne. Spomínate si ako som hovorila že má veľké bruško, tak tipujem že to bude s tým súvisieť. Pániček ma ubezpečuje každý deň, že sa nemám báť, že panička sa o pár dní vráti a prinesia zo sebou aj prekvapenie, ktoré sa mi určite bude páčiť. Naša svorka sa má teda rozšíriť o najnovšieho a najmenšieho člena a ževraj moja úloha bude starať sa, chrániť ho a pomáhať ako sa len dá (resp. aspoň nezavadzať). Ja som predsa už veľká, takže to určite zvládnem.

Aby som nehovorila len v hádankách, tak toto sú fakty, ktoré mi zatiaľ povedali - najnovší prírastok pribudol do svorky piatok ráno 10:02, má 50 cm a 3050 g (ja som veru bola menšia), no a volať ju budeme Nelinka.

Takže tak, teším sa už aké to bude, okrem toho sa teším na vianoce, určite dostanem nejaké darčeky a budeme všetci spolu.

Tak nám drže palce
Buffy baf

PS: vracajú sa mi spomienky na svoje detstvo, ktoré som celé prežila v tom bielom čudu - akože snehu. A už je to tu zas, celkom dobre sa s tým hrá, naháňam snehové gule, ktoré mi pániček hádže, parádne sa v tom flekuje, keď som tak správne rozbehnutá, len je to strašne studené, ale čo už, vydržím, hlavne nech je sranda.

Haf baf,

...a je to tu!!! Vážení čitatelia, milí kamaráti a vôbec všetci. Naša svorka má nového člena a už sme pekne pohromade doma. Toľko vecí som za posledné prežila, že to ani neviem poriadne zformulovať

Deň pred Vianocami, ktoré boli moje prvé ozajstné, lebo minulý rok sa ešte nerátali poriadne, vrátila sa mi moja panička a naozaj mala zo sebou aj spomínanú Nelinku - malinký uzlíček, ktorý som si hneď očuchala a dobre prezrela. Bude sa mi páčiť a určite keď vyrastie bude s ňou kopa zábavy. Zatiaľ iba spí, papá a plače - ako ja keď som bola malá. Ja som ale na všetko zvedavá a pri všetkom chcem asistovať ako je mojim dobrým zvykom. Všetci z nej majú veľkú radosť ale nezabúdajú ani na mňa. Na Vianoce prišli páničkovia s Trenčína a tí sa so mnou hrali a doniesli mi aj darčeky. Musela som počkať až do večera, lebo bola naplánovaná taká nová hra, že každý dostal spod stromčeka všelijaké nové veci a ja som samozrejme tiež nevyšla naprázdno. Najradšej by som síce pooberala tie voňavé medovníčky ktoré vysia na inak veľmi peknom stromčeku, ktorý síce nijak nevoní, zato však krásne bliká - čudný strom, ale prečo nie. Mne sa najviac páčila nová mäkučká vložka do pelechu, na tej sa bude spinkať ojojooooj... okrem toho som vyfasovala údené uši, nejaku hračku na kúsanie (vydržala síce iba asi 15 minút, kým som ju kompletne nerozkúsala, ale bola fajn), novú loptičku na špagáte a ako bonus jeden malý vankúš plnený molitanom, ktorý som mohla kompletne rozdrviť na márne kúsky a tak som veru aj spravila, bola to fuška, ale ja keď sa do niečoho pustím, tak idem tvrdo za tým a tak sa aj toto dielo podarilo, nikto mi za to ani nenadával, takže som sa tvárila náramne spokojne. Pániček si síce potom ďalšiu hodinu niečo mrmlal, že kto to má zbierať teraz z toho koberca, ale to som už neriešila.
Aby toho nebolo málo, tak ma další deň zobrali na prechádzku do vrakunského lesíka a na moju veľkú radosť sa k nám pridal moj brat Agus - nemusím hádam zdôrazňovať, ako sme sa tešili jeden z druhého a ako sme sa po dlhom čase naozaj kvalitne a dosýta vyblbli.
Musím teda konštatovať že Vianociam som celkom prišla na chuť - svorka pekne pokope, stále sa niečo deje, k tomu darčeky a všelijaké dobroty, škoda že je to len raz do roka...

Tak tak, pripojím neskôr aj nejaké nové fotky. Prajem pekný zvyšok tohto roka a veselého Silvestra. Ja sa určite zasa ozvem keď budeme mať nejaké novinky a budem rada keď aj vy ostatní niečo o sebe dáte vedieť, či už takto písomne alebo ešte lepšie osobne.

Buffy baf

Haf baf,

včera som dostala strašne vynadané, a veru sa mi aj ušla jedna výchovná... Ale uznávam, zaslúžila som si. Viete krátkodobá pamäť má výhody aj nevýhody. Výhodou je že na túto lekciu rýchlo zabudnem, udobrím sa s páničkami a všetko bude zasa dobre. Nevýhodou je že si nezapamätám začo to vlastne bolo a tak tu hrozí nebezpečenstvo že sa to môže zopakovať. Pýtate za čo to bolo tentokrát? Hm...spomínala som ten krásny nový mäkučký pelech čo som dostala na vianoce? Tááák dobre sa v ňom spalo - áno spalo, zopár dní, presnejšie do včera keď ma nechali na hodinku samú doma. Ak už tušíte aký skvelý nápad som dostala, máte pravdu. Pelech prestal existovať, resp. som ho rozmenila na drobné...veľmi drobné kúsky. Bola to fajn zábava, teda až pokým to nezbadali páničkovia, ďalej to už poznáte. Krátkodobá pamäť je naozaj zradná, neupozornila ma pri mojom trhacom záchvate, že to je ten môj mäkučký pelech na spanie a tiež mi večer nepripomenula, keď som ležala na tvrdom pelechu, že to čo mi tam tak strašne chýba som si zničila ja sama. Čo už, ďalší tak skoro asi nedostanem.

Nie je nad príbeh s ponaučením - aj keď je to dosť relatívne.

Buffy baf

Haf baf,

na Tri krále o krok dále... Stredu bol sviatok, čo je mne inak úplne jedno, ale keďže všetci páničkovia nemusia ísť do roboty, tak je dosť možné že bude čas na nejakú poriadnu prechádzku. Navyše za posledné dva dni krásne nasnežilo, a tak sme vyrazili po čase zasa na Kolibu. Aj vy máte radi prekvapenia? Ja áno a hore na kopci na mňa čakali hneď dve: Agus a Alexia, moji súrodenci. Hlavne Alexiu som už dáááávno nevidela a veru sme občas zabudli, že sme sestry a poriadne sme si museli vykričať, že ktorá z nás sa chce viac hrať s Aguskom - nuž ako všetcimi vieme traja, to je niekedy moc. Ale keď sme si to vysvetlili, tak sme sa sústredili už len na to ako sa čo najlepšie vybehať a vyblázniť v tej bielej perine. Sneh proste milujem, najmä keď mi pániček hádže snehové gule, alebo len tak vyhadzuje sneh a ja lietam a skáčem, občas sa mi podarí aj slušný vrut, som čistý atlét, pániček mi hovorí "skokan roka", neviem či sa mám uraziť alebo sa cítiť polichotená. Tak či onak, ja si to viem užiť parádne.

Aby som o tom len nehovorila, prikladám aj obrazovú dokumentáciu, aby ste mali približnú predstavu...

picasaweb.google.sk/spospechova/20100106...aloveVencenieKoliba#

Doma inak všetko OK, malá Nelinka spí, plače, papá a kadí a tak dokola. Horšie je to s počasím, keďže už dva dni prší a môj obľúbený sneh mi mizne pred očami.

Zatiaľ všetko, zasa nabudúce.

Buffy baf

Haf baf,

čas tuším beží stále rýchlejšie, dokonca ešte rýchlejšie ako ja za mojou loptičkou a to už je čo povedať Mimochodom v poslednom čase som mala dosť vysokú spotrebu týchto mojich obľúbených hračiek. Minimálne štyri sa tak nejak stratili. Našťastie sa mi postupne potom niektoré z nich vrátili, predstavte si že nám ich nejaká dobrá duša, ktorá ich našla zavesila na dvere - boli to moji kamaráti, ktorí vedia ako sa s nimi rada hrám. Takže ďakujem.
Uplynulo ďalších pár mesiacov, zima medzitým skončila, minimálne sneh sa stratil, kosa ešte celkom zostala. Snehu som si ale užila do sýtosti, zbožňujem v ňom behať a naháňať snehové gule, ktoré mi hádžu. Jediné čo som nepochopila, keď pániček začal nabaľovať veľkú snehovú guľu namiesto toho aby mi ju hodil, nabalil postupne tri a uložil ich na seba, nazval to čudo snehuliakom a tešil sa - ja som jeho radosť až tak nezdieľala, radšej by som sa hrala, dokonca som na milého bezbranného snehuliaka aj zaútočila, našťastie sa nebránil, lebo väčší odo mňa bol dosť. No nič, zima teda bude pomaly fuč a ja sa teším na jar, keď si prvý krát opäť skočím pupkáča do nejakej vody, ale to si ešte chvíľu počkám.
Momentálne ako už viete máme doma trocha iný režim kvôli malej Nelinke. Ale ja sa nemôžem sťažovať, stále je niekto doma, už ani neviem čo je to byť sama zavretá a čakať kým sa niekto vráti z roboty. Dúfam že to tak zostane čo najdlhšie. Okrem toho stále nás chodí niekto navštíviť, hlavne moji náhradní páničkovia a ja sa vždy teším ako by som ich nevidela veky, proste mám rada keď mám okolo seba čo najviac známych, lebo vtedy je väčšia šanca že sa niekto bude so mnou hrať. Čo sa týka malej Nelky, tak s ňou sa zatiaľ hrať moc nedá, musím počkať kým vyrastie a potom budeme spolu vymýšlať. Zatiaľ ju strážim, asistujem keď sa niečo deje a chodím s ňou von kočíkovať.
Minulý víkend sme po dlhom predlhom čase nasadli do auta, ja som ako obvykle protestovala, že ja do auta nejdem, ale nakoniec mali páničkovia pravdu (ako vždy) že sa mi to bude páčiť - tak aj bolo, vystúpili sme v Trenčíne a ja už viem čo to znamená. Prechádzky po lese a poliach a hlavne stretko s mojou naj kamoškou Chelsea. Nevideli sme sa vyše štvrťroka, ale veľmi rýchlo sme sa dostali do starých koľají a zobrali sme páničkov na superdlhú prechádzku z ktorej sme sa vrátili úspešne zablatení od hlavy až po päty, proste paráda. Špeciálna fáza prechádzky je na jej konci, keď sme už pred domom, to je znamenie že sa treba rozlúčiť a to my vieme veľmi dobre - chytíme druhý alebo aj tretí dych, postavíme sa na zadné, a hráme hru kto koho zvalí na lopatky, ring voľný, vyzerá to ako boj na život a na smrť, zuby si ideme vyceriť...ale v skutočnosti je to len posledný záchvat radosti pred tým ako každá doma zaľahneme uplne mŕtva na zem. Hotovo. Na výlete je vždy fajn, len nikdy neviem kedy sa to skončí, pravidlá určujú páničkovia, to ja viem, ale pre mňa je vždy všetko vlastne prekvapenie, nikdy dopredu neviem čo sa bude diať, kedy sa naruší zabehaná rutina a kedy sa chystá niečo výnimočné. Nedeľu to vyzeralo presne na to, že ma zasa naloží pániček do auta a odvezie domov, už už som začala protestovať, že akože "zasa do auta...ja nechcem", ale na moje opätovné veľké prekvapenie - pániček nasadol do auta sám a odišiel. Nieže by som sa tešila že išiel preč, ale tešila som sa že ja ostávam so zvyškom svorky v Trenčíne a tak si predĺžim pobyt v mojej obľúbenej destinácii. Síce neviem na ako dlho, ale to už neriešim, budem si to tu užívať kým ma zasa jedného dňa neprekvapia...

Tak tak, prajem všetkým pekný deň a nech už príde jar v plnej kráse.

Buffy baf

PS: a páničkovi odkazujem, že mi chýba a že už sa naňho teším